Veľká cena Mexika opäť priniesla divákom očarujúce napätie a nečakaný vývoj hneď od štartu. Jazdci vedeli, že Autódromo Hermanos Rodríguez ponúka špecifické výzvy – vysoká nadmorská výška ovplyvňujúca výkonnosť áut a dlhá cesta do prvej zákruty slúži ako ideálny priestor pre odvážnych predbiehajúcich. Práve tieto faktory stáli za chaotickým úvodom pretekov, ktorý divákov pohol zo stoličiek hneď od zhasnutia červených svetiel.
Britský pretekár Lando Norris prežil úžasný štart, keď po perfektnom odlepení svojho McLarenu vystrelil dopredu a využil menšie zaváhania súperov. Norris ukázal výnimočné reakcie a vole na ideálnu stopu, čím eliminoval akúkoľvek šancu na incident v prvej šikane, ktorá tradične býva miestom tvrdých stretov a kontaktov. Jeho výkon v úvodných metroch nezostal bez povšimnutia, fanúšikovia na tribúnach skandovali jeho meno, pričom expertom neunikla Norrisova sebadisciplína a strategická vyspelosť.
Za Norrisom však panoval chaos – viaceré monoposty sa dostali do kontaktu a niektorí jazdci museli krízovo meniť svoju líniu, aby sa vyhli zrážkam alebo poškodeniu. Atmosféra hustla s každou sekundou, pričom napätie medzi tímami i medzi samotnými jazdcami takmer dosiahlo bod varu. Krátko po štarte už tímové vysielačky hlásili drobné poškodenia a potreby včasných pitstopov, čo zamiešalo karty v úvodnej fáze veľkej ceny.
Mexiko bolo vždy známe výbušnou atmosférou a tento rok to nebolo inak. Miestni fanúšikovia, živení túžbou vidieť domáceho miláčika Sergia Péreza na pódiu, boli svedkami dramatického štartu, ktorý zvýraznil komplexnosť a nevyspytateľnosť modernej F1. Hoci Pérez patril medzi jazdcov, ktorí museli po zápase v prvej zákrute riešiť krízové situácie, jeho odhodlanie a schopnosť manévrovania medzi súpermi vzbudili rešpekt aj medzi rivalmi so zvučnými menami.
Počas úvodných okruhov bolo jasné, že Norris a jeho tím stavili na rýchlu adaptáciu na meniace sa podmienky na trati – od teploty asfaltu, cez špecifické nastavenie brzdového systému, po zvládnutie turbulentného vzduchu v tesnej blízkosti súperov. Významnú úlohu zohrala aj stratégia nasadenia tvrdších pneumatík, vďaka čomu McLaren odolával nátlaku prenasledovateľov a hrozbe undercutu v podaní Red Bullu.
Prvá polovica pretekov jasne ukázala, prečo si Norris získava medzi expertmi renomé jazdca s chladnou hlavou. Odolával tlaku zo strany skúsených súperov a spoľahlivo držal ideálnu pretekovú čiaru aj v najkritickejších sekciách okruhu. Na rozdiel od viacerých pretekov tejto sezóny nenechal nič na náhodu a potvrdil, že McLaren patrí medzi tímy schopné narušiť hegemóniu Red Bullu a Ferrari.
V zákulisí tímové stratégie hrali dôležitú rolu. Inžinieri sedeli na hrane svojich stoličiek, sledujúc výkyvy výkonnosti a koordinujúc pokyny medzi boxovou uličkou a pretekármi. Každý chybný krok, nesprávna voľba pneumatiky či oneskorený povel jazdcovi mohol znamenať fatálne následky v boji o pódiové umiestnenie.
Fanúšikovia boli svedkami toho najlepšieho, čo moderná F1 dokáže ponúknuť – kombináciu extrémneho súboja, majstrovských manévrov a nevyspytateľných momentov, ktoré ničia predzápasové prognózy. Mexická Veľká cena opäť potvrdila, že Formula 1 je šport, v ktorom stačí jediný nečakaný ťah, a všetko môže byť inak. Medzi hviezdami dňa žiaril Norris, keď svojím výkonom definoval novú vlnu britského automobilového majstrovstva – a ponúkol fanúšikom ďalší dôvod tešiť sa na zvyšok dramatickej sezóny.