Sezóna Formuly 1 pokračuje v neuveriteľne rýchlom tempe a okruh Lusail v Katare opäť neostal nič dlžný reputácii pretekov, ktoré dokážu prekvapiť aj tých najskúsenejších členov paddocku. Po úžasnej kvalifikácii, v ktorej Max Verstappen potvrdil svoju dominanciu, sa však záujem mnohých fanúšikov presunul k otázke: Bola Red Bull skutočne o toľko silnejšia ako konkurencia počas samotných pretekov, alebo sa za ich výkonom skrývajú aj iné zaujímavé okolnosti?
V nedeľa videli diváci na tribúnach aj pri obrazovkách nielen ďalšie suverénne Verstappenove víťazstvo, ale aj dramatickú stratégiu s povinnými tromi zastávkami v boxoch, ktorú nariadila FIA z dôvodu obáv o integritu pneumatík Pirelli. Red Bull tak na jednej strane mohol naplno ukázať svoju schopnosť zvládať náročné taktické scenáre, no zároveň strácali tradičnú výhodu vo flexibilite stratégie, ktorá tímu často pomáha získať čas navyše.
Práve zvýšený počet povinných pit stopov zariadil, že žiadny z tímov nemohol rozohrať vlastnú hru s pneumatikami. Lewis Hamilton, ktorý po kolízii v úvode pretekov odstúpil, sám priznal, že nedeľné preteky boli v skutočnosti o čistej rýchlosti. To Red Bullu vyhovovalo, keďže ich monopost RB19 ostáva najrýchlejším na trati, keď do hry nevstupuje extrémne šetrenie pneumatík či drastické úspory paliva.
Qatarský okruh je špecifický rýchlymi zákrutami s dlhými záťažami na bočné strany pneumatík. Práve tieto sily obnažili limity tohtoročných pneumatík a technické oddelenie FIA v spolupráci s Pirelli muselo rýchlo reagovať na mikrotrhliny, ktoré sa objavili po piatkových jazdách. Výsledok? Pre každý set bola zavedená maximálna dĺžka jazdy na 18 kôl, čo spustilo povinnosť najmenej troch pit stopov pre každého jazdca. Týmy tak strácali možnosť hrať sa s alternatívnymi stratégiami – formula, kto je najrýchlejší, ide dopredu.
Red Bull v tejto „čistokrvnej“ bitke opäť exceloval. Aj keď trať v Katare historicky nepatrila k ich najobľúbenejším, tentoraz našli správny pomer aerodynamiky, mechanického gripu a riadenia teploty pneumatík. Zatiaľ čo súperi – či už Mercedes alebo Ferrari – zápasili so stabilitou a prehriatím gúm, Verstappen a Perez si rozumne rozložili tempo tak, aby mali maximum zo všetkých jázd medzi zastávkami.
Zaujímavosťou je, že príliš veľká rýchlosť monopostov Red Bullu spôsobovala, že v kritických úsekoch, ako je zákruta číslo 12, bol Verstappen schopný jazdiť výrazne rýchlejšie než prenasledovatelia. Navyše, ich efektívna práca v boxoch a minimálne opotrebenie predných gúm dovolili súperom odísť do boxov skôr, čo Red Bull využil v prospech Verstappena na trati. Sergio Perez síce bojoval s neobvykle zlou formou, no Verstappen pôsobil opäť ako jazdec z inej ligy.
Takmer bezchybné jazdy Red Bullu však nemuseli nutne znamenať, že tím je až o toľko vpredu pred ostatnými. Niektoré tímy, ako napríklad McLaren, zvládli veľmi dobre efekt tým, že si lepšie rozložili silu na jednotlivé stinty a dokázali si tak udržať konzistentnejšie tempo. Vidieť bolo, že Red Bull má stále zásobu, no výhoda už nie je taká výbušná ako v úvode sezóny – konkurencia sa približuje k optimu vývoja svojich monopostov.
Fanúšikovia môžu očakávať, že akékoľvek ďalšie úpravy pravidiel FIA alebo zmeny okruhov môžu poradie na špičke ešte viac premiešať. Qatar však ukázal, že v čistom súboji rýchlosti má Red Bull stále navrch – najmä v rukách Verstappena. Či to vydrží aj do finále sezóny, bude závisieť nielen od inovácií na monopostoch, ale aj od dynamiky medzi jednotlivými tímami a jazdcami. Formula 1 nám opäť potvrdila, že skutočné majstrovstvo sa ukáže až v tých najnáročnejších podmienkach.
