Monza, legenda medzi pretekárskymi okruhmi, opäť priniesla v legendárnom Taliansku drámu a nadšenie fanúšikom Formuly 1. Veľká cena Talianska patrí k tým, kde šialená rýchlosť neodpúšťa chyby, a zároveň je miestom, kde sa rodia veľké strategické rozhodnutia. V tejto sezóne sa jednou z horúcich otázok stala stratégia McLarenu a vedenie tímu z Wokingu sa ocitlo pod drobnohľadom fanúšikov i odborníkov kvôli rozhodnutiu nepoužiť tímové príkazy medzi jazdcami Norrisom a Piastrim. Bola to správna voľba, alebo premárnená príležitosť pre maximálny tímový zisk?
Tímové príkazy sú v F1 vždy rozporuplnou témou. Na jednej strane môžu pomôcť maximalizovať body, na druhej strane však ohrozujú čistú konkurenciu a tímovú harmóniu medzi jazdcami. McLaren s mladými dravcami Landom Norrisom a Oscarom Piastrim má pred sebou ťažkú úlohu: umožniť obom využiť svoj potenciál pri zachovaní kolektívneho ducha tímu. V Monze jazdili oba McLareny bok po boku, pričom Norris sa niekoľkokrát pokúsil dostať pred Piastriho, avšak nešlo o žiadne nebezpečné manévre. Práve tu sa celá otázka – mal McLaren zasiahnuť viac do tímovej stratégie? – dostala do centra pozornosti.
Preteky ukázali, že McLaren má veľmi vyvážený tím. Obaja jazdci jazdili na hranici svojich možností, pričom Norris cítil, že je rýchlejší, a chcel zabojovať o lepšie umiestnenie. Inžinieri z boxov však zvolili prístup "pretekajte, ale čisto," bez zásahu do poradia. Ak by McLaren zvolil tvrdší prístup, mohol Norrisovi prikázať, nech Piastriho okamžite predbehne, prípadne naopak. Vedenie však stavilo na férovosť a dôveru vo vzájomný rešpekt svojich jazdcov.
Výsledkom bola napínavá bitka, ktorú si užili fanúšikovia, ale aj napätie v samotnom tíme. Norris sa nakoniec udržal pred Piastrim, no obaja stratili kontakt s vedúcimi pilotmi. Hlavným dôvodom zdržiavania bola nielen férová tímová stratégia, ale aj neochota riskovať v boji o pár bodov navyše, ktoré by síce pomohli Norrisovi, ale Piastrimu mohli zobrať sebadôveru a tímu harmóniu. McLaren si je vedomý, že boj o pódiá a víťazstvá bude v budúcnosti závisieť práve na súhre svojich jazdcov a kvalitnej tímovej atmosfére.
Dôležité je, že tímová stratégia McLarenu nevyústila do žiadnej kontroverzie či nezhôd. Naopak, po dojazde obaja piloti uznali, že si navzájom dôverujú a rešpektujú tímové rozhodnutie. Toto je podľa mnohých odborníkov správny základ na budovanie stabilného zázemia pre ďalšie úspechy stajne. Umožniť jazdcom súťažiť férovo na trati je luxus, ktorý však nemusí byť vždy samozrejmosťou – obzvlášť, keď príde k tvrdým bojom o titul alebo vysoké umiestnenia. Príklady minulosti (ako Hamilton vs. Rosberg) ukazujú, že nevyvážený prístup k stratégii vie viesť k vnútorným konfliktom, čo McLaren zatiaľ úspešne zvláda eliminovať.
Pre mnohých fanúšikov je táto situácia požehnaním, pretože skutočná dráma Formuly 1 vzniká práve vtedy, keď sú jazdci na trati ponechaní "napospas" svojim schopnostiam bez zásahov zvonka. V Monze McLaren volil cestu dôvery a výchovy svojich talentovaných jazdcov k tímovému duchu. Tento prístup síce neposunul oranžových vyššie vo výsledkovej listine, no môže byť základom pre ich veľké úspechy v budúcnosti.
Ak sa McLaren bude držať podobnej stratégie, môžeme sa v ďalších pretekoch tešiť na skutočne férové, napínavé súboje. Fanúšikom ostáva veriť, že Norris a Piastri sa budú tlačiť dopredu nielen ako jednotlivci, ale aj ako veľmi silný tím. A niekedy práve takéto podoby tímovej hry píšu tie najpútavejšie príbehy kráľovnej motoršportu!
