Formula 1 sa neustále vyvíja, a to nielen z pohľadu technológie monopostov, ale aj pravidiel, ktoré majú za cieľ zvýšiť kvalitu pretekania a show pre fanúšikov. Jedným z najdiskutovanejších prvkov posledného desaťročia je systém DRS (Drag Reduction System), ktorý umožňuje autám jednoduchšie predchádzať súperov na rovných úsekoch trate. Hoci DRS v mnohých prípadoch spestril súboje, na niektorých špecifických okruhoch však postupne stráca svoju účinnosť – a práve tento aspekt sa dostáva do popredia v diskusiách smerom k sezóne 2025.
Veľká cena Talianska na legendárnom okruhu Monza a azúrová ulica Baku v Azerbajdžane sú dlhodobo známe pre svoje extrémne dlhé rovinky, kde sa monoposty F1 doslova ženú maximálnou rýchlosťou. Práve tu má DRS najväčší potenciál, ale výsledky posledných sezón ukazujú, že súčasná generácia áut a systém DRS tu nefungujú podľa pôvodných predstáv. Jazdci sa čoraz častejšie stretávajú s fenoménom tzv. "DRS vlaku", kedy sú všetci na rovine schopní aktivovať systém, a teda žiadny z nich nezíska výhodu pre predbiehanie.
Technickí odborníci a inžinieri pôsobiaci vo Formule 1 zdôrazňujú, že zámerom bolo DRS použiť hlavne ako efektívny prostriedok na podporu súbojov tam, kde je predbiehanie prirodzene veľmi ťažké. Avšak, nová aerodynamika vozidiel, vyrovnávanie výkonov a zvýšená účinnosť aktuálnych monopostov spôsobili, že rozdiel v odpore vzduchu po otvorení DRS sa zmenšil. Týka sa to práve tratí ako Monza či Baku, kde sa vedúce autá často bránia s rovnakým „nástrojom v ruke“ a predbiehanie sa stáva skôr lotériou ako samozrejmosťou.
Týmy a FIA už v tejto chvíli analyzujú široké množstvo dát s cieľom optimalizovať spôsob, akým bude DRS používaný v roku 2025 a v nasledujúcich sezónach. Za úvahami stoja nielen úpravy samotných DRS zón, ale tiež revízia technických pravidiel, ktoré by viedli k zvýšeniu účinnosti systému alebo jeho spravodlivejšiemu uplatňovaniu. Napríklad v Monze a Baku padli návrhy na možnosť skracovania DRS zón alebo naopak zvýšenie účinku samotného mechanizmu, no všetko závisí na dôkladnej simulácii a spätnej väzbe od samotných jazdcov.
Moderné monoposty s vysoko efektívnou aerodynamikou a podlahou s efektom prísavky potlačili rozdiely v prúdení vzduchu za vozidlom a tým znižujú možnosti predbiehania. Práve na tratiach s dlhou rovinkou, kde by DRS mal byť jasnou výhodou, sa preto presadzuje myšlienka hľadania inovatívnych riešení. Fanúšikovia tak môžu očakávať, že v roku 2025 uvidíme ďalšie experimenty s nastavením DRS, snahou zabezpečiť, aby preteky zostali dramatické a napínavé až do posledných metrov.
Nemožno zabudnúť ani na fakt, že FIA a promotéri Formuly 1 úzko spolupracujú, aby okruhy boli pre jazdcov náročné a zároveň ponúkali priestor na taktické aj vyrovnané súboje. S DRS ako stálym predmetom vývoja a debát medzi inžiniermi, jazdcami i pravidlami je jasné, že jeho budúcnosť bude formovaná nielen technologickým pokrokom, ale i paletou nových nápadov.
Ako to teda s DRS dopadne? Budeme svedkami veľkých zmien na najrýchlejších tratiach alebo sa auta budú musieť ešte viac spoliehať na vlastnú aerodynamiku a šikovnosť pilotov? Odpoveď na túto otázku prinesie už sezóna 2025, ktorá sľubuje ďalší krok vpred v neustále sa meniacej krajine F1.
