V sezóne 2024 sme svedkami obrovskej konkurencie vo Formule 1, ktorá je pre fanúšikov vždy vzrušujúca. Medzi tímami panuje boj o každú tisícinu sekundy, nové technológie denne menia hru a piloti prekonávajú hranice svojich možností. Avšak v tomto napätom prostredí sa objavil prekvapivý problém, ktorý trápi nielen fanúšikov pred televíznymi obrazovkami, ale aj samotných členov tímov priamo na trati – vizuálna zameniteľnosť monopostov a ich farieb.
Výrobcovia a dizajnéri tímov venujú veľkú časť zimnej prípravy práve výberu dizajnu „livery“ a identity svojich vozidiel. Moderné trendy posledných rokov jednoznačne smerujú k používaniu prevažne čiernych kozmetických riešení, ktoré majú za cieľ znížiť hmotnosť vozidla a tým zlepšiť výkonnosť. Tento trend, postavený na minimalizovaní vrstiev laku, však vedie k zásadnému vedľajšiemu efektu – monoposty sú čoraz podobnejšie a stávajú sa na prvý pohľad ťažko rozpoznateľnými.
Výrazné tímové farby, ktoré sme poznali v minulých desaťročiach, sú čoraz viac nahrádzané kombináciami čiernej, šedej a niekoľkých decentných akcentov v tímových farbách. Napríklad Mercedes, AlphaTauri, McLaren či Aston Martin majú v súčasnosti veľmi tlmené „livery“, ktoré sa na trati v rýchlom pohybe často strácajú vo všeobecnom obraze.
Pre fanúšikov, ktorí sledujú preteky naživo alebo cez televízne prenosy, ide o obrovskú zmenu. Kedysi bolo možné monoposty rozpoznať aj bez znalosti štartových čísel alebo dizajnu prilieb jazdcov. Napríklad tradičná červená Ferrari, žltá Renault či modrá Williams okamžite udierali do očí. Dnes si však aj skúsení fanúšikovia často mýlia monoposty najmä v skupinových bitkách v strede poľa.
Tento trend však negatívne ovplyvňuje nielen zážitok fanúšikov, ale môže spôsobovať aj drobné zmätky počas samotných pretekov. Komentátori sú často nútení čakať na zábery s bližším náhľadom, aby správne identifikovali patričného pilota. Tímy síce používajú farebné pásy na kamerách na odlíšenie svojich jazdcov (žltá pre menej skúseného pilota, čierna pre tímovú jednotku), no tieto detaily sa na veľkú vzdialenosť do televíznych prenosov často strácajú.
Niektoré tímy sa snažia tento problém riešiť pridávaním výrazných neónových alebo pastelových farieb na krídla, halo alebo blatníky. Perfektným príkladom je McLaren so svojou výraznou oranžovou, ktorá sa našťastie stala ikonickou. Red Bull si zase zachováva tradičnú tmavomodrú so žltými a červenými kontrastmi. Napriek tomu však monotónnosť a najmä veľký podiel čiernej dominuje na štartovom rošte.
Diskusia o tom, či FIA alebo vedenie Formuly 1 zasiahnu a nastavia pravidlá pre povinný podiel viditeľných farieb na monopostoch, už prebehla aj medzi samotnými jazdcami a predstaviteľmi tímov. Z pohľadu marketingu je rozpoznateľnosť vozidiel na trati veľmi dôležitá, keďže diváci si častejšie lepšie zapamätajú nezameniteľné veľké farebné plochy spojené s konkrétnou značkou či tímom.
Fanúšikovská komunita by určite ocenila návrat k väčšiemu dôrazu na kreativitu, tímovú identitu a výrazné historické farby. V konečnom dôsledku však aj technické a aerodynamické požiadavky, ako aj tlak na nízku váhu, budú vždy súčasťou rozhodovania o dizajne formúl. Bude zaujímavé sledovať, či sa tento trend začne lámať už v najbližších sezónach alebo nás čaká aj naďalej éra „sivých eminencií“ najrýchlejšieho športu sveta.
