Mexická Veľká cena patrila k najviac očakávaným zastávkam tohtoročného kalendára Formuly 1. Trať v Mexico City je pre jazdcov aj tímy vždy obrovskou výzvou – nielen kvôli vysokej nadmorskej výške, ale aj špecifickému charakteru okruhu s rýchlymi rovinkami a technickými zákrutami. Tento rok sa pozornosť motoršportových fanúšikov upriamila na napínavý súboj o pole position medzi Landom Norrisom z tímu McLaren a Charlesom Leclercom z Ferrari.
Vzrušujúca kvalifikácia priniesla dramatické chvíle, keď sa Norris a Leclerc pohybovali na hranici možností svojich monopostov. Obaja jazdci predviedli brilantné výkony, pričom v niektorých sektoroch sa navzájom predbiehali len o niekoľko stotín sekundy. Len fajnšmekri motorsportu si naplno vychutnali drobné rozdiely v jazdeckom štýle, nastavení áut a voľbe stopy v jednotlivých zákrutách.
Norris opäť potvrdil, že McLaren zaznamenal v druhej polovici sezóny výrazné zlepšenie. Jeho monopost MP4-38 skvelo sedel na trati a Lando dokázal maximálne využiť jeho výhody, najmä v strednom sektore, kde jeho rýchlosť pôsobila suverénne. Oproti tomu Leclerc ťažil zo silného pohonu Ferrari na dlhých rovinkách a pôsobil rozhodne pri brzdení na konci hlavnej rovinky.
Veľkou výhodou pre McLaren bola schopnosť udržať pneumatiky v optimálnej teplote, čo umožnilo Norrisovi tlačiť do posledných zákrut bez straty rýchlosti. Kľúčový moment prišiel v zákrutách Eses, kde Norris zobral vnútornú stopu agresívnejšie než jeho ferraristický rival. Tu získal niekoľko desatín, ktoré si udržal až do cieľovej rovinky. Nešlo iba o silu motora, ale o komplexné pochopenie trate a odvahu skúšať limit monopostu.
V čom presne Norris porazil Leclerca? Analyzovaním telemetrických dát je zrejmé, že Lando dosahoval vyššie rýchlosti pred zákrutami a efektívnejšie zrýchľoval na výjazdoch. Ferrari v réžii Leclerca vynikalo na brzdení, no vo vyváženosti monopostu v technických sekciách už zaostávalo. Rozhodujúci bol tiež jemnejší pohyb na volante a rýchlejšie reakcie na nečakané šmyky súvisiace s nižšou priľnavosťou v mexických podmienkach.
Pre fajnšmekrov ponúkame jeden zaujímavý detail: Norris si vyhradené ERS energie šetril na správnych miestach v záverečnom sektore, čo mu umožnilo vytvoriť dostatočný náskok práve tam, kde väčšina jazdcov stratila drahocenný čas. Tímová stratégia McLarenu ukázala svoje opodstatnenie, keď pilot využil každú výhodu a podarilo sa mu finišovať s časom, ktorý sa v Mexiku zapíše do histórie.
Táto pole position je dôkazom, že Formula 1 je dnes detailnou hrou nielen pilotného umenia, ale aj dômyselnej stratégie a dokonalého nastavenia monopostu. Britský mladík Norris tak svojím spôsobom napísal ďalšiu kapitolu McLaren úspechov a opäť rozprúdil diskusiu, ako ďaleko môže tento talent ešte zájsť. Pre fanúšikov F1 to bola nezabudnuteľná kvalifikácia, ktorá ukázala krásu i nekompromisnú súťaživosť kráľovnej motoršportu.
