Jean Alesi: Hrdina daždivých veľkých cien, ktorého šťastie často obišlo
Vo svete Formuly 1 sú legendárne jazdy v daždi tými, ktoré si fanúšikovia pamätajú celé desaťročia. Jedným z pilotov, ktorého meno sa pravidelne spája s obdivuhodnými výkonmi na mokrej trati, je Jean Alesi. Tento Francúz so sicílskymi koreňmi síce nikdy nezískal titul majstra sveta, avšak v mnohých súťažiach svojím neutíchajúcim zápalom a odvahou v náročných podmienkach zanechal nezmazateľný odtlačok v srdciach fanúšikov.
Alesiho kariéra bola plná neobyčajných momentov a heroických výkonov v množstve veľkých cien deväťdesiatych rokov. Azda najviac zatracovaným, a napriek tomu najobdivovanejším z nich, bolo podujatie na Doningtons Park v roku 1993, známe ako „Európska veľká cena“. V premenlivých podmienkach Alesi opäť demonštroval, prečo bol považovaný za jedného z najtalentovanejších pretekárov svojej generácie, aj keď ho často zrádzala technika či tímová taktika.
Jeho štýl jazdy bol nenapodobiteľný – v zákrutách sa s autom doslova pral, mal zmysel pre hranice priľnavosti a nekompromisne útočil na každého súpera. Odborníci aj súperi uznávali, že keď na trati zavládol chaos a začalo liať, Alesi rozkvitol do svojej najlepšej formy. Práve mokrá trať často zrovnávala rozdiely medzi technikou jednotlivých tímov a dala tak naplno vyniknúť pilotovým schopnostiam.
Veľká cena Európy 1993 bola ukážkovým príkladom toho, keď jazdecké umenie narazí na smolu či politiku v padoku. Alesi, štartujúci s tímom Ferrari, predviedol v úvodných kolách jazdu snov. Rýchlo sa prepracoval na predné pozície a bojoval so samotným Ayrtonom Sennom – ďalšou legendou mokrých podmienok. Jeho agresívne ťahy a odvaha v sťažených podmienkach, keď trať bola skôr klziskom než pretekárskym okruhom, vyvolali rešpekt u všetkých zúčastnených.
Napriek vynikajúcej jazde však jeho snahu zmietla zo stola kombinácia nevhodných tímových rozhodnutí a slabšej techniky. V neustále sa meniacej situácii na trati Ferrari takticky zaostávalo za rivalmi a Alesi musel navštíviť boxy viac než bolo ideálne. Ako už to u neho často bývalo, odvaha a brilantnosť za volantom nestačila na kompenzáciu technických či strategických problémov. V cieli nezískal pódium, ktoré by si jeho výkon nepochybne zaslúžil.
Jeho kariéra je smutným dôkazom toho, že niekedy ani ten najtalentovanejší jazdec nedokáže prekliesniť cestu k sláve bez správneho balíka auta a tímu na vrchole výkonnosti. Alesi, ktorý počas svojej kariéry zaknihoval možno menej pódií a bodov, než by si zaslúžil, sa však v srdciach fanúšikov zapísal ako jazdec s obrovským srdcom a zápalom pre preteky. Dodnes ostáva vzorom pre tých, ktorých láka romantika rýchlosti a neistoty na hranici možností techniky i ľudskej odvahy.
Veľké ceny ako tá na Doningtons Park v roku 1993 nám pripomínajú, že Formula 1 je oveľa viac než len technologická vojna – je to aj príbeh jednotlivcov, ktorí dokážu za volantom vytvárať mágiu, aká sa navždy zapisuje do histórie kráľovnej motošportu. Jean Alesi bol, je a bude navždy jedným z týchto alchymistov mokrej stopy.
