Ferrari patrí k najtradičnejším a najikonickejším tímom v histórii Formuly 1, a preto sa naň zameriava pozornosť fanúšikov aj médií v každom preteku. Veľká cena Singapuru na mestskom okruhu Marina Bay bola jednou z tých šancí, kedy taliansky tím mohol zahviezdiť. Napätie bolo vysoké nielen pre charakter trate vyžadujúci maximálnu precíznosť, ale aj pre unikátnu atmosféru nočných pretekov. Napriek veľkému očakávaniu však Ferrari nedosiahlo výsledok, v ktorý dúfali. Čo sa stalo, že experimenty, ktoré tím teraz vyskúšal, nepriniesli očakávaný zlom?
Už od prvých tréningov bolo zrejmé, že Ferrari prinieslo do Singapuru extrémnu softvérovú ladenie na monoposte SF-24, zameranú na lepšiu trakciu a ovládanie na pomalom a úzkom okruhu. Jazdci Charles Leclerc i Carlos Sainz vyskúšali niekoľko variant nastavení, pričom cieľom bolo zúžiť traťový balík tak, aby získali maximálnu rýchlosť na rovinkách bez straty stability v zákrutách. Tím sa dokonca nebál vsadiť na excentrické krídla a experimentálne riešenia na podvozku – ukázalo sa však, že šachovaná vlajka bola opäť ďalej, než si Ferrari predstavovalo.
Veľké nádeje sa vkladali do kvalifikácie, najmä preto, že v minulej sezóne tu Ferrari predviedlo mimoriadne silný výkon. No tentokrát bola stratégia postavená na riskantných zmenách v nastavení auta, ktoré sa ale nakoniec ukázali ako neefektívne. V náročných podmienkach nočnej trate a v kombinácii so špecifickým povrchom okruhu sa Ferrari nevedelo dostať k ideálnemu oknu, v ktorom by mohla technika zažiariť.
Jednou z kľúčových slabín monopostu bola aj sezónna neschopnosť optimalizovať fungovanie pneumatík, čo je v Singapure obzvlášť kritické. Pneumatiky sa rýchlo prehrievali, Ferrari nedokázalo efektívne využiť mäkké zmesi, ktorým chýbala konzistencia medzi jednotlivými jazdami. Jazdci sa nevedeli spoľahnúť na stabilné správanie auta počas celej dĺžky stintov, čo vyvolávalo nutnosť neustále improvizovať s citlivým nastavením a brzdovými balansmi.
V pretekoch sa navyše prejavili aj ďalšie bolesti Ferrari: strategické rozhodnutia prichádzali neskoro či polovičato, boxové zastávky neboli najrýchlejšie v štartovom poli. Leclerc aj Sainz síce bojovali srdnato, no často sa dostávali do dopravnej zápchy za pomalšími autami, pretože odvážne experimenty s nastavením znamenali, že tím nemal dostatočne široké okno na predbiehacie manévre. Každý pokus o agresívnejší útok na trať stroskotal buď na opotrebení pneumatík, alebo na záhadne nepredvídateľnej zadnej náprave.
Tím z Maranella teraz stojí pred úlohou ešte viac prehĺbiť analýzy – hlavne v oblasti pochopenia správania pneumatík na mestských a technických okruhoch. Potenciál auta totiž podľa inžinierov nevymizol, no jeho využitie si bude vyžadovať veľké zmeny v prístupe k inováciám aj stratégii. Ferraristi sľubujú, že tentokrát pôjde o evolúciu založenú viac na konzistentných detailoch a menej na extrémnych pokusoch, ktoré minulý víkend jednoducho nezabrali.
Pre fanúšikov tímu však zostáva dôvod na optimizmus. Monopost ukázal potenciál na rýchle kolá v simuláciách aj v niektorých úsekoch tréningov, otázkou teda zostáva, ako ho Ferrari konečne prenesie aj do reálnych pretekov. Už o niekoľko týždňov čaká cirkus F1 ďalší mestský okruh a pre Ferrari to bude ďalší veľký test. Odpovedia naň skúsenosťou a konzistenciou? Alebo sa opäť stanú laboratóriom extrémnych experimentov, ktoré neprinášajú ovocie? Sezóna pokračuje – a Ferrari má pred sebou ešte veľa príbehov, ktoré môže napísať.
